Vlastimil Herold: Takto alebo takto
Tento rok predstavujú v Galérii dizajnu Satelit v poradí druhého výnimočného slovenského autora. Vlastimil Herold bol jedným z prvých slovenských animátorov a jeho dielo v oblasti animovaného filmu je dodnes veľmi obdivované. Na výstave je možné sa zoznámiť s viacerými autorskými realizáciami z oblasti komunikačného dizajnu – knižná grafika, vytváranie logotypov a značiek, obalový dizajn, ako aj reklamná propagácia podnikov a ich produktov.
Animátor, grafický dizajnér a ilustrátor Vlastimil Herold (1924 – 2004) tvoril kreslený humor, realizoval filmové a propagačné plagáty, navrhoval logá, značky pre rôzne podniky, etikety pre zápalkové škatuľky aj obalový dizajn pre potravinárske výrobky. Zaslúžil sa o vytvorenie viacerých krátkych (nielen) reklamných animovaných filmov. Významná je aj jeho tvorba knižných obálok a časopisov, z ktorých najvýraznejší je Knižný magazín s autorovými často vtipne ladenými ilustráciami.
Výstava Takto alebo takto vznikla vďaka synovcovi Vlastimila Herolda, Martinovi Viktorinovi, ktorý daroval Slovenskému múzeu dizajnu originály jeho výtvarných návrhov, ilustrácií, kníh a plagátov. Vďaka tejto bohatej akvizícii vznikla myšlienka usporiadať autorskú výstavu s cieľom pripomenúť 100. výročie narodenia tohto významného tvorcu a odprezentovať jeho dielo zamerané predovšetkým na úžitkovú grafiku. K realizácii významne prispel aj partner výstavy Slovenský filmový ústav, ktorý zapožičal plagáty a animovaný film z autorovej tvorby.
Vlastimil Herold začal svoj profesijný život po skončení 2. svetovej vojny v Prahe v novozaloženom štúdiu kresleného filmu Bratři v triku, kde získal skúsenosti s animovaním filmov. V roku 1951 bol v rámci Akcie 77, ktorá si kládla za cieľ presunúť 77-tisíc úradníkov do výroby, prinútený odísť do Brna. Tu ako absolvent priemyslovky pracoval v Českej zbrojovke. Po dvoch povinných rokoch vo výrobe sa presťahoval do Bratislavy, kde sa zamestnal v Trikovom oddelení Štúdia populárno-vedeckého filmu (neskôr Štúdia krátkeho filmu). V roku 1958 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, neskôr sa do Štúdia krátkeho filmu v Bratislave vrátil (1969) a pôsobil v tejto oblasti takmer dvadsať rokov. V rokoch 1958 – 1969 pracoval ako úžitkový grafik v slobodnom povolaní, venoval sa tvorbe knižnej grafiky, vytváraniu logotypov a značiek, obalovému dizajnu, ako aj propagácii podnikov a ich produktov. Koncom osemdesiatych rokov odišiel do núteného dôchodku (v dôsledku zmien pracovných, a tiež politicko-spoločenských), vytváral drobnú grafiku v podobe exlibrisov určených predovšetkým pre svojich priateľov a blízkych. Navrhol aj sériu poštových známok s motívom psíkov a mačičiek (komerčne nerealizované), ktoré sa stali jeho hlavnou témou aj vo voľných ilustráciách, novoročných prianiach, pohľadniciach, ale aj v osobnej korešpondencii pre rodinu a blízkych.