Kocúrkovo

Ján Chalupka zverejnil prvú verziu svojho Kocúrkova v roku 1830 anonymne. Umne predpokladal, že osvietenský model satirickej kritiky neduhov súdobej spoločnosti vyvolá tornádo reakcií „trafených husí“. Určite aj preto sa jeho prvé uvedenie v ochotníckom súbore Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši stalo doslova medzníkom v histórii slovenského divadla vôbec. Pre prítomnosť sa však podstatným stalo aj čosi iné. Chalupkova hra (a celé kocúrkovské univerzum) je totiž zdrojom série archetypov reflektujúcich aj príbeh našej krajiny, akútnu snahu sformovať vlastnú identitu a zároveň definovať tieň, ktorý sa úpenlivo a úprimne snaží prekročiť. Možno preto sa na javisku zjaví aj samotný Chalupka, dokonca nie jeden, a vystúpi z anonymity pozorovateľa.

Stane sa komentátorom, hercom hrajúcim svoje Kocúrkovo a formulujúcim aj iné svoje postrehy či satirické šľahy, vtipne definované očami extrémne vzdelaného, multilingválneho intelektuála, ktorý zákonite vo svojej dobe musel naraziť i na jej mantinely. Inscenácia ich však azda môže prekročiť. Skladá sa totiž nielen z pôvodného textu Chalupkovej hry, no tiež z menších či väčších fragmentov ďalších jedenástich textov, ktoré sa priamo týkajú tvorby a života Jána Chalupku.

„Zdá sa vám povedomá situácia z rozprávania o medveďovi, opiciach a Marie Štuartke? Zistite to spolu s nami návštevou reflexívnej inscenácie „Kocúrkovo“, ktorá vznikla pri príležitosti 30. výročia samostatnosti našej republiky a prehovára k nám súčasným divadelným jazykom.“

Dramaturgický úvod 30 minút pred predstavením (Foyer Činohry, vstup voľný).