Koncert na želanie

Dá sa vnútorným monológom viesť mlčanlivý dialóg s divákom? Túto otázku ponúka Koncert na želanie, mĺkvy, hyperrealistický experiment, v ktorom sa scénografia a priestor stávajú hereckým partnerom. Autorom tejto hry či možno skôr libreta, v ktorom nepadne jediné slovo, je Franz Xaver Kroetz, nemecký dramatik, ktorý napísal približne sedemdesiat hier. Vo svojich hrách vyobrazuje ľudí, ktorí už nie sú schopní artikulovať vlastnú individualitu; sú zranení a zradení falošnými ilúziami lepších zajtrajškov. Inak to nie je ani v tomto prípade. „V ľubovoľný pracovný deň príde slečna Raschová po práci a po nákupoch asi tak o pol siedmej večer domov. Vojde do bytu, hľadá poštu, nájde len jeden reklamný prospekt, vezme ho, prejde k dverám svojej izby, odomkne a vstúpi.“ Vďaka jasnej dramatickej vízii autora sa tu všednosť mení na čosi takmer hypnotické, skrz konanie protagonistky sa dostávame do bodu úplného precítenia jej situácie „hľadania seba samej“. Hoci slečna Raschová ani náznakom neprehovorí, je hlasom duší, ktoré sa i dnes cítia stratené, osamelé a bez cieľa. Konfrontácia. Bilancia. Rozhodnutie. Čo znamená? No najmä – prečo sa deje? V slovenskej premiére, päťdesiat rokov od jej vzniku, Koncert na želanie režijne pripravila Kamila Polívková.