Porážka

Divadlo Stoka v pretrvávajúcej beznádeji vytvorilo ďalšiu svoju kreáciu na pomedzí sna, reality, intelektualizmu a idiocie.

Nádej umiera posledná, pravdepodobne v tom istom okamihu ako jej nositeľ. Pred tým môžeme pozorovať rôzne aktivity, ako napríklad smrteľné kŕče. Smrť si však príde, kedy chce. Naša premúdrenosť si môže akurát lízať labu. Hodil by sa sem vulgarizmus, ale sa nehodí, lebo sa to nehodí. Požiadavka spoločnosti racionalizovať všetko žitie aj všetku tvorbu nás vrhá do čias totalitných v rozpore so zákonmi našej spoločnosti. Slobodná tvorba utrpela porážku.