Moderna

Moderna približuje príbeh slovenského výtvarného umenia prvej polovice 20. storočia. Vybrané bolo to najdôležitejšie, čo sa odohralo v slovenskom umení v priebehu rokov 1890/1900 – 1948.

Návštevníci sa dozvedia, ako umenie odpovedalo na nové civilizačné výzvy a spoločenské premeny, ako umelci reagovali na svet, v ktorom žili, a akým spôsobom sa tieto skutočnosti premietali do ich diel, menili vizuálnu obraznosť a reč výtvarného umenia. Expozíciu ikonických diel, najmä zo zbierok SNG, možno vnímať ako komplexný zážitkový celok, alebo sa zamerať len na jednotlivé diela. Nachádzajú sa tu maľby, sochy, grafiky, kresby, fotografie, ale aj filmy či inštalácie. Jej súčasťou je aj formát tzv. nestálej expozície – vloženej výstavy, ktorá sa bude každoročne obmieňať. Tentokrát je to téma premien krajinomaľby pod názvom Krajina oka x krajina duše.

Od prelomu 19. a 20. storočia možno v slovenskom umení pozorovať dve základné cesty, ktorými sa autori vydali – tou prvou je hľadanie národnej identity, vytváranie jej obrazu v umení a prostredníctvom umenia, čo sa dialo často cez mýtické koncepty (vidieckeho) domova a miesta človeka v ňom. Druhá cesta, otvorenejšia k svetu, odráža vnútorný i vonkajší život indivídua aj širšej spoločnosti v toku prudkých historických, civilizačných, urbánnych zmien a ich dôsledkov, ktoré prinášalo nové storočie.

Vystavené diela sú radené v dvoch paralelných vizuálnych, významových a obrazových líniách s podtitulmi Mýtus x civilizácia a Sen x skutočnosť. Týmto delením opúšťajú tradičný autoritatívny, chronologický či slohový (štýlový) príbeh moderny a približujú ho z iných uhlov pohľadu.

Obe línie nie sú absolútne, majú svoju dynamiku, vzájomne sa prestupujú a podmieňujú. Symbolicky sa stretávajú v tzv. kaplnke – v epicentre expozície s dielami vrcholných predstaviteľov moderny. Tých, ktorí vyrovnali krok s európskymi avantgardami a vo svojej tvorbe spojili tradičné aj novátorské prvky výtvarného jazyka – spojili povestný „domov a svet“.