(Ne)plánovaná Bratislava

Bratislava je mestom kontrastov. Na jej ploche sa v okruhu niekoľkých stoviek metrov stretávajú organicky formované historické štvrte, fragmenty moderných architektonických a urbanistických zámerov aj urbánne divočiny, kde zdanlivo nie je nič.

Ako v kolážovom meste Colina Rowe sa tu vedľa seba usadili rôzne názory na podobu mesta. Ich susedstvá sú niekde priateľské, inde zdržanlivé až antagonistické. Bratislava preto na prvý pohľad pôsobí fragmentovane a neplánovane. Jej súčasná podoba je však výsledkom práce desiatok plánovačov, ktorí sa už vyše 120 rokov snažia mesto priestorovo organizovať.

Výstava približuje procesy plánovania a výstavby Bratislavy prostredníctvom niekoľkých navzájom spolupracujúcich nástrojov. Prvým je časová os, ktorá tieto procesy umiestňuje v kontexte pre mesto dôležitých historických udalostí. Ďalší nástroj predstavuje ukážka kľúčových územnoplánovacích dokumentov siahajúca od prvého regulačného plánu z roku 1904 po územné plány zo šesťdesiatych rokov, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili dnešnú podobu Bratislavy. Tretím nástrojom je grafická analýza vybraných charakteristických mestských situácií. Plánované aj ozajstné premeny typickej mestskej radiály, hradného vrchu s podhradím, ringu a továrenskej štvrte približujú zložitosť a otvorenosť procesu urbanistického plánovania, a súčasne ukazujú, ako sa v priebehu minulého storočia menil pohľad odborníkov na plánovanie mesta.

Výstava vychádza z výsledkov výskumu, ktoré kurátorský kolektív uverejnil v knihe Bratislava (ne)plánované mesto. Kniha je vo výstave prítomná prostredníctvom ilustračného materiálu aj kópií vybraných strán, ktoré sú návštevníkovi k dispozícii vo forme textov do ruky. Odkazy na vybrané strany knihy fungujú súčasne ako texty k vystavenému materiálu.

Architektonické riešenie výstavy sprítomňuje prostredníctvom nadrozmerných archov papiera a tubusov, do ktorých sa tieto archy pôvodne ukladali, atmosféru projektových ústavov, kde plány mesta vznikali. Tento dojem umocňuje aj motív pravouhlej mriežky vyjadrujúci mierku zobrazenia jednotlivých ilustrácií, ale aj racionalitu plánovania.